TRPEZLIVO ZNÁŠAŤ KRIVDU

Jedným zo skutkov duchovného milosrdenstva, nad ktorým sme pozvaní uvažovať v tomto Svätom roku milosrdenstva, je skutok „trpezlivo znášať krivdu“. Evanjelium, ktoré hovorí o Judášovej zrade je osobitným príkladom trpezlivého znášania krivdy. Ježiš vie, že Judáš na ňom chce spáchať ťažkú krivdu zrady. Napriek tomu mu k ústam na znak ponúkaného priateľstva priblížil smidku chleba, no Judáš sa nedokázal zrieknuť svojho pôvodného plánu a jeho dušu zaliala tma zrady. Po jeho odchode Ježiš nehromží na neprítomného zradcu, ani za ním neposiela svojich apoštolov, aby mu v jeho pláne zabránili. Ježiš tieto krivdy trpezlivo znáša: veď vedel, aké pokrytectvo je v Judášovom návrhu predať vzácnu masť radšej na podporu chudobných; vedel, že tento jeden z jeho apoštolov je zlodej; vedel, že paktuje s jeho nepriateľmi. A mohli by sme pokračovať vo vymenúvaní Ježišovho trpezlivého znášania.

V iných jazykoch sa tento skutok milosrdenstva prekladá všeobecnejšie: trpezlivo znášať ľudí, ktorí nám vadia, ktorí sú nepríjemní.. Pán Ježiš deň čo deň znáša zástupy, ktoré sa naň tlačia. Ľudia proti nemu reptali. Ľudia mu dávajú otázky, aby ho podchytili v reči. Učeníci boli nechápaví a detinskí. Ježiš sa ukazuje ako ten, ktorý všetkých znáša. „Láska všetko znáša, všetko pretrpí.“ Dokonca keď ho považujú za posadnutého, za duševne chorého.

Najviac si uvedomíme jeho božskú trpezlivosť, ak si uvedomíme, že trpezlivo znášať musíme ľudí v ich nedostatkoch, v tom, v čom sú menej dokonalí ako my. Inteligentnejší ľudia musia znášať menej inteligentných, bystrí obmedzených, citliví necitlivých, nadaní priemerných, vnútorne bohatí ľudia tých povrchných atď. Predstavme si božskú trpezlivosť Božieho Syna, ktorý musel znášať všetko a všetkých. Svätý Pavol povzbudzuje: „My silnejší vo viere sme povinní znášať slabých.“ Je potrebné si uvedomiť, že my obyčajne musíme znášať ľudí v niektorej ich vlastnosti, ale to neznamená, že sú celí zlí. Pri tomto skutku milosrdenstva nesmieme zabúdať, že musíme trpezlivo znášať ľudí okolo seba, ale takisto nás musia často ľudia trpezlivo znášať.

Dnešná doba nemá zmysel pre trpezlivosť a čakanie. Dnešný horúčkovitý život, vysoký rytmus života, množstvo slov, skúseností a zážitkov, prináša človeku pocit, že „nemá čas“. V dôsledku toho nie je dnešný človek schopný znášať akékoľvek čakanie: stačí zaváhanie na semafore, dvaja ľudia pred nami v rade, trochu meškania v mestskej doprave, to všetko dokáže vzbudiť hnev, a nespokojnosť, ktorá trvá dlhý čas. Technologická doba nás vedie k pocitu, že môžeme všetko kontrolovať a odstrániť všetko, čo nám komplikuje život. Sme presvedčení, že máme právo, aby nám nikto nekomplikoval život, neliezol nám na nervy, neprotivil sa nám. Žijeme dobu, kedy chceme mať všetko hneď, tu a teraz, podľa našich želaní. V tomto kontexte tento skutok milosrdenstva trpezlivé znášania sa ukazuje ako mimoriadne efektívny liek na tieto choroby dneška.

Tento odtrpený čas môže byť časom, v ktorom sa rodí veľa dobra v nás, i v ľuďoch, ktorých znášame trpezlivo. Je to čas pokory, čas čakania na Boží impulz. Svätý Tomáš Akvinský poznamenáva: Dobro je veľké a víťazí nad zlom. Pretože dobro môže byť aj bez zla, no zlo nemôže byť bez dobra. Dobro má vnútornú silu, zlo nemá silu. Boh dopúšťa mnoho zla, aby prišlo alebo sa nestratilo veľa dobra. Preto hovorí Pán Ježiš, aby pri zbieraní kúkoľa nevytrhli aj pšenicu. Dobrí ľudia sa cvičia skrze tých zlých. Okrem toho ten, ktorý je zlý, sa môže stať dobrým. Keby boli zabili Šavla, lebo prenasledoval Cirkev, dnes by sme nemali sv. Pavla, ktorý evanjelizoval celý vtedy známy svet. Niektorí ľudia sa zdajú byť zlými, no nie sú nimi. Tak by sa mohlo stať, že dáme do jedného vreca dobrých spolu so zlými. Mnohokrát sa stane, že spoznáme v ľuďoch dobrotu,            o ktorej sme nevedeli a mysleli sme si, že sú zlí. Koľkokrát skryté okolnosti, skryté choroby, životné okolnosti nepoznáme a tie často vysvetľujú a ospravedlňujú konanie druhých. Aký skutok lásky je znášať ľudskú slabosť! Aj my sami sme radi, keď druhí znášajú naše slabosti.

 Stalo sa to raz v autobuse. Bolo pekné popoludnie a ľudia sa vracali unavení z práce. Každý si chcel uvoľniť myšlienky a upokojiť sa po rušnom dni. Ľudia zamyslení pozerali z okien. Túto atmosféru však začal rušiť krik detí, ktoré práve nastúpili spolu s mladým mužom, pravdepodobne ich otcom. Tri deti šantili v autobuse, preháňali sa sem a tam, pobehovali a vrieskali. Ich otec sa pozeral do okna a vôbec sa nestaral o to, čo robia deti. Ľudia sa po nich začali obzerať. Istý starší pán už nevydržal a rozhodol sa, že poučí tohto mladého pána, ktorý je úplne nezodpovedný a nevie si urobiť poriadok so svojimi deťmi. “Takto rušiť popoľudňajšiu pohodu v autobuse! Veď títo ľudia predsa idú unavení z práce! To nemá ani trochu ohľadu?” Rozhorčene zvolal na mladého muža, ktorý sa ešte stále pozeral von oblokom: «Drahý pane! Vôbec vás nezaujíma, že vaše decká tu vrieskajú ako paviány? To si neviete s nimi urobiť poriadok? Toto je nejaká výchova? Keď sa vám nechce o ne starať, prečo ste si zakladali rodinu?» Mladý muž sa konečne otočil od okna a chvíľu nechápavo pozeral na rozhorčeného pána. Po chvíli sa spamätal a keď pochopil, čo mu to vlastne hovorí, odpovedal unaveným hlasom: «Prepáčte mi to, naozaj som si to neuvedomil. Viete, ideme z nemocnice a lekár mi oznámil, že manželka neprežila dnešnú operáciu.»

Trpezlivé znášanie je skutkom milosrdenstva, pretože pomáha rásť. Je potrebné oceniť každý pokrok človeka, všetko čo je v ňom dobré, nech akokoľvek zlý by bol jeho život. Trpezlivé znášanie je skutočným liekom pre našu krehkú ubolenú dobu, ktoré potrebujeme všetci, aby sme mali odvahu rásť. Svet s týmto skutkom milosrdenstva bude nám i ľuďom okolo nás vlievať nádej a odvahu!

Trpezlivo znášať znamená vziať tú ťažkosť, pevne ju uchopiť, zdvihnúť, aby nestiahla dolu ona nás. Znášať znamená nenechať sa premôcť ťažkosťami. K víťazstvu vedie viacero ciest, ale milosť, o ktorú máme prosiť, je milosť víťaziť skrze lásku, víťaziť láskou. A to nie je ľahké. Keď máme nepriateľov, kvôli ktorým toľko trpíme, nie je ľahké víťaziť láskou. Dostaví sa túžba oplatiť sa, pomstiť, urobiť niečo proti nim... Láska, miernosť, tomu nás učí Ježiš. A to je víťazstvo! Dôkazom toho, že milujeme, je modlitba za našich nepriateľov.“

Modliť sa za našich nepriateľov, ktorí nám robia zle, nie je jednoduché. Ale, ak nedokážeme odpúšťať nepriateľom a nemodlíme sa za nich, sme porazenými kresťanmi. A koľko je smutných, znechutených kresťanov, ktorí nemajú tú milosť trpezlivo znášať a víťaziť láskou.

Naša viera je skutočne v tom, že veríme v Ježiša, ktorý nás učí milovať a učí nás milovať každého. Koľko ľudí – starcov a stareniek – išlo touto cestou! A je pekné hľadieť na nich: majú pekný pohľad, vyzerajú pokojne a šťastne. Nehovoria veľa, ale majú srdce pokojné a milujúce. Vedia, čo je odpúšťať nepriateľom, vedia, čo je modliť sa za nepriateľov, vedia, čo je trpezlivo znášať krivdu.

Preto prosme v zvlášť v tomto roku milosrdenstva, aby nám Boh dal milosť niesť rozličné ťažkosti nášho života s trpezlivosťou a prekonávať ich s láskou.