HLADNÝCH KŔMIŤ

Ježiš veľmi dobre vedel, čo znamená hlad. Štyridsať dní bol na púšti. „V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol.“ Dobrovoľne chcel spolu s ľuďmi a za ľudí trpieť hladom. Toto zriekanie nebolo len prejavom solidarity s tými, čo nemajú čo jesť, ale bolo mocou, ktorá prebúdza hlad po Bohu. Keď teda Ježiš hovorí o hlade, nemá na mysli len škvŕkanie v žalúdku. Hlad človeka je pre neho vždy obrazom hlbšej skutočnosti. Hovorí o hlade v súvislosti so svätosťou človeka: „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ Aj diablovi, ktorý ho chce zviesť k tomu, aby premenil kamene na chleby, odpovedá: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ Čo teda skutočne nasýti človeka? Čo utíši jeho hlad po naplnení? Kto mu dá to, čo potrebuje?

Učeníci sa tiež museli postupne naučiť, čo Ježiš od nich žiada. Zástupy, ktoré nasledovali Pána a počúvali ho celé hodiny, chceli učeníci poslať preč, aby sa postarali sami o seba: „‚Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.‘ On im odpovedal: ‚Vy im dajte jesť!‘“ A zázrak rozmnoženia chlebov sa udeje vďaka poslušnosti Ježišovi a preto, lebo sa našli ľudia ochotní sa podeliť. Deliť sa s druhými o to, čo sme dostali: duchovne, materiálne, náš čas, sily, lásku… A predsa, problém hladu sa nevyrieši len tým, že sa začneme deliť. Ježiš predsa hovorí: „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť… Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“

Ako dobre vieme, zázrak rozmnoženia chleba mal viesť k viere. Odvrátenie sa od hriechu a obrátenie k Bohu je v konečnom dôsledku prvým skutkom milosrdenstva pred všetkými ostatnými. Prečo príroda nevydáva svoje plody a celé oblasti zostali neúrodné? Prečo niektoré krajiny ničia prebytočné potraviny a v iných ľudia zomierajú od hladu?

Nemecká organizácia Pomoc proti hladu vo svete zverejnila v roku 2014 údaje, podľa ktorých viac ako 800 miliónov ľudí naďalej trpí hladom. Predovšetkým v Južnej a Východnej Ázii, Latinskej Amerike a najviac sa situácia zhoršila v Afrike. Od hladu alebo na následky podvýživy zomrie ročne 3,1 miliónov detí, čo je 8500 detí denne alebo jedno dieťa každých desať sekúnd. To sú fakty. V podstate škandál, že v dnešnej dobe je to ešte vôbec možné, kedy toľkí ľudia žijú v nadbytku. Hlad nie je problém preľudnenia, ani neochoty podeliť sa. Je oveľa hlbším problémom, je duchovným problémom.

Nespravodlivosť medzi národmi, ktorá vládne už celé stáročia až po dnešnú dobu, nedokáže prelomiť nikto, jedine Boh! Preto je potrebné ľudí viesť k obráteniu. Potom sa Boh o nich postará tak, ako to v Evanjeliu prisľúbil. Hlad vo svete je zapríčinený hriechom a preto žiadna sociálna pomoc bez pozvania k obráteniu, k viere, nemá trvalú hodnotu a nikdy nedosiahne cieľ. Existuje totiž kŕmenie hladných, ktorým sa chce dokázať, že sa dá urobiť dobrý skutok aj bez Boha. Na svete je veľa sociálneho spolucítenia, ale len málo skutočnej lásky k Bohu!

Od raného kresťanstva Cirkev poskytovala chlieb hladným. Ku každému kláštoru patrila vrátnica pre chudobných. A nespočetný zástup svätých vydáva svedectvo o tom, ako Boh svojou mimoriadnou pomocou potvrdil, že sa mu páči milosrdná láska. Predovšetkým láska, s akou niekomu ponúkneme almužnu, dobré slovo, pozvanie… Matka Tereza raz povedala: „Boh sa nás nebude pýtať, koľko dobrých vecí sme v živote urobili, ale s akou láskou sme ich robili.“ Skutky milosrdenstva nie sú pre nás aktivitou, ktorú môžeme, ale nemusíme podniknúť. Nie sú ani výlučne rezervované charitným dielam, či reholiam. Sú vyjadrením a skúškou našej viery. Môžeme sa o nich dočítať vo Svätom písme, v spisoch cirkevných otcov, v dielach svätých, ale najviac pochopíme a uchopíme Božiu milosrdnú lásku vtedy, keď ju od Boha prijímame a rozdávame ľuďom okolo nás.