„MILOSRDNÝ BOH“

Prežívame rok Milosrdenstva, ktorého mottom je myšlienka: „Milosrdní ako Otec." Dnes začíname naše katechézy o milosrdenstve, a to z pohľadu Biblie, aby sme sa dozvedeli o milosrdenstve, ako nás o ňom učí samotný Boh prostredníctvom svojho Slova.

Vo Svätom písme sa Pán predstavuje ako "milosrdný Boh". Toto je jeho meno, cez ktoré nám zjavuje svoju tvár a svoje  srdce.  On sám, ako hovorí Kniha Exodus, sa pri zjavení Mojžišovi definoval takto: „Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný.“ Aj v iných textoch Biblie znova nachádzame takéto božie vlastnosti, len s istou obmenou, avšak vždy sa dôraz kladie na milosrdenstvo a na lásku Boha, ktorý sa nikdy neunavuje odpúšťať. Prejdime si teraz postupne tieto slová Svätého písma, ktoré nám hovoria o Bohu.

Pán je milostivý - toto slovo vyjadruje postoj nehy, aký má matka voči svojmu dieťaťu. Pôvodne v hebrejskom jazyku tento výraz používaný bibliou znamená aj útroby alebo materské lono. Preto obraz, ktorý toto slovo navodzuje, je obrazom Boha, ktorý sa nami necháva dojať sa kvôli nám, tak ako matka, keď berie do rúk svoje dieťa, túžiac milovať ho, chrániť, pomáhať mu, pripravená darovať všetko, aj samú seba. Ide teda o najväčšiu lásku, vychádzajúcu z najvnútornejších útrob srdca.

Ďalej je napísané, že Pán je láskavý. Aká nádherná je táto definícia Boha. Tu je povedané všetko. Lebo Boh je veľký a mocný, avšak táto veľkosť a moc sa ukazujú v tom, že nás miluje – nás, takých malých, takých nedokonalých. Slovo láska, ktoré sa tu používa, naznačuje cit, milosť a dobrotu. Nejde o lásku z romantických filmov. Je to láska, ktorá robí prvý krok. Ktorá nezávisí od ľudských zásluh, ale od nekonečnej nezištnosti. Je to božská starostlivosť, ktorú nemôže nič zastaviť, ani len hriech, lebo táto láska vie ísť ponad hriech, zvíťaziť nad zlom a odpustiť ho.

Boh o sebe hovorí aj to, že je zhovievavý, doslovne povedané, že je trpezlivý, plný veľkodušnosti a schopnosti znášať každého človeka aj s jeho chybami. Boh vie čakať. Je ako múdry roľník, ktorý čaká na svoju úrodu, necháva dobrému semenu čas na rast, aj napriek kúkoľu a burine, ktorá sa neraz zamieša medzi dobré plodiny.

Ústrednou vlastnosťou Boha je to, že je milosrdný. To znamená, že má súcit a vo svojej veľkosti sa skláňa nad tým, kto je slabý a úbohý, vždy pripravený prijať, pochopiť a odpustiť. Je ako otec z podobenstva o márnotratnom synovi. Otec, ktorý sa neuzatvára v rozhorčení z toho, že ho opustil najmladší syn, ale naopak, neustále ho očakáva. Je to predsa ten syn, ktorého on splodil. A potom mu beží v ústrety a objíma ho, nenechá ho ani ukončiť jeho vyznanie, akoby mu zakryl ústa. Až taká veľká je láska a radosť z toho, že ho znova našiel. A potom ide zavolať svojho staršieho syna, ktorý je nahnevaný a nechce sa s ním radovať. No aj k nemu sa otec skláňa, a snaží sa otvoriť jeho srdce láske, aby nikto nezostal vylúčený z oslavy milosrdenstva.

Posledné slovo Božieho zjavenia Mojžišovi je vernosť. Vernosť bez hraníc. Vernosť Boha nikdy nezlyhá, lebo Pán je ochrancom, ktorý nedrieme, ale neustále nad nami bdie, aby nás viedol k životu: „Nedovolí, aby sa ti noha zachvela - hovorí žalm. Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého. Pán ti bude chrániť život. Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod odteraz až naveky.“ Tento milosrdný Boh je verný vo svojom milosrdenstve. Apoštol Pavol hovorí jednu peknú vec: „Ak mu nie si verný ty, on zostane verný, lebo nemôže zaprieť sám seba.“ A pre toto je Boh úplne a vždy spoľahlivý. Toto je istota našej viery.

A tak v tomto jubileu milosrdenstva, zverme sa úplne jemu a zakúsme radosť z toho, že sme milovaní týmto milostivým a láskavým Bohom, zhovievavým, veľmi milosrdným a verným" Každý deň prežívajme milosrdenstvo, ktoré Otec na nás zosiela od večnosti. Nechajme sa počas tohto jubilea prekvapiť Bohom. On nikdy neprestáva otvárať dvere svojho srdca dokorán, aby nám zopakoval, že nás má rád a chce sa s nami deliť o svoj život.